Minule som sľúbila, že sa povenujem aj oblastiam z poľskej kultúry. Táto téma by vystačila aj na celý seriál, ale vzhľadom na obmedzený priestor vyučovacej hodiny bude dnešná lekcia kaleidoskopom diel, dielok a perličiek, ktoré ma z nejakého dôvodu zaujali.

 

Hneď v úvode musím, hoci veľmi nerada, sklamať tých, ktorí v predošlej diskusii žiadali o informácie o poľskom rape – tento hudobný štýl ma ničím neoslovuje a vôbec v ňom nemám prehľad. Nepochybujem o tom, že povolanejšie osoby tento nedostatok napravia v diskusii. Naopak, svojich metalových súkmeňovcov (snáď) poteším niekoľkými kúskami.

 

Medzi skupiny známe aj za hranicami Poľska určite patria Behemoth a Vader. Fanúšikom metalu ich netreba predstavovať, je to v oboch prípadoch proste poriadny nářez. Veď posúďte:

https://www.youtube.com/watch?v=Il2hztYEEV4

https://www.youtube.com/watch?v=nL_LUbr60CA

Pridám ešte jednu kapelu, ktorá sa mi celkom pozdáva. Volajú sa Made Of Hate:

https://www.youtube.com/watch?v=JCukiNuMzvY

 

Mimochodom, v silne katolíckom Poľsku má metal hlavne u staršej generácie povesť satanskej hudby. Metalisti, ktorí svoj hudobný vkus dávajú najavo aj svojím vzhľadom, sa občas stretávajú s nedôverou i nevraživosťou seniorov, či skôr senioriek patriacich do spoločenskej skupiny zvanej „moherowe berety“. Tak ako na Slovensku existovali za čias LenOna V.M. jeho zanietené fanúšičky, tzv. babky demokratky, tak sú v Poľsku v neoficiálnom fanklube združené horlivé prívrženkyne fanaticky katolíckeho rádia Maryja a jeho zakladateľa, kňaza Tadeusza Rydzyka. K charakteristickým prvkom, podľa ktorého je možné takúto fanynku spoznať, patrí mohérová baretka na hlave, ktorá sa stala symbolom kresťanského fanatizmu.

 

Našťastie i medzi veriacimi sú podobní horlivci v menšine. Poliaci rozhodne nie sú suchári a radi sa bavia, o čom svedčí okrem iného množstvo zábavných televíznych programov pre cieľové skupiny na rôznych intelektuálnych úrovniach. Od jednoduchých relácií na spôsob Vtipnejší vyhráva až po ostrú politickú satiru. Obľúbené sú aj tzv. kabarety, čo sú v tamojšom ponímaní skupiny vystupujúce s humornými skečmi na rôznorodé témy. Žiaľ, ľuďom bez znalosti jazyka a poľských reálií nie je možné tento humor priblížiť, takže mi v tomto budete musieť veriť na slovo. Existuje však jedna výnimka, ktorú s veľkou radosťou predstavím. Rozprávajú totiž veľmi málo, ich hlavným vyjadrovacím prostriedkom je hudba. Na prvý pohľad klasický sláčikový kvartet (s príslušným vzdelaním), ktorý však vážnu hudbu neberie tak úplne vážne. Dámy a páni, Grupa MoCarta:

https://www.youtube.com/watch?v=fAO9LR9gZB0

 

Poľská televízna tvorba nie je u nás neznáma, prinajmenšom v oblasti večerníčkov. Kto už by nepoznal súrodeneckú dvojicu Bolek a Lolek (zdrobneniny mien Bolesław a – čudujsasvete – Karol), Macka Uška (v originále Miś Uszatek) či psíka Rexa? Niektorí si možno spomenú aj na lovca zvierat Pampaliniho, chlapca s kúzelnou ceruzkou, alebo na medvedíka-kozmonauta menom Kolargol.

 

Aj niektoré diela určené dospelým sú dobre známe aj u nás. Takí štyria tankisti so svojím psom sú fenoménom, ktorý netreba zvlášť opisovať.

https://www.youtube.com/watch?v=F2lo8fsAOB4

Vedeli ste však, že Poľsku bol natočený seriál o Jánošíkovi, ktorý spôsobil, že sú Poliaci presvedčení, že ide o ich národného hrdinu? Skúste túto tému nadhodiť pri rozhovore s Poliakom – bude vás presviedčať, že Jánošík bol jeho rodák. Čo na tom, že možno ani netuší, aké mal tento hrdina krstné meno, kde sa narodil a kde ho popravili.

 

Keď už sme pri tých fenoménoch, musím spomenúť aj niečo v opačnom garde. Pred niekoľkými rokmi sa totiž v Poľsku virálne rozšíril klip k (u nás) notoricky známej pesničke Jožin z bažin od Ivana Mládka a jeho Banjo Bandu. Vznikali rôzne imitácie, paródie a poľskojazyčné verzie, viac či menej vydarené. Na YouTube je toho fúra – kto chce, nech si pohľadá.

 

Čeština, ako som písala v úvode prvej lekcie, Poliakom pripadá smiešne rovnako ako nám poľština. Z tohto zrejme pramenia zažité slovné zvraty ako „czeski film“ - ekvivalent našej španielskej dediny, alebo „czeski błąd“ (česká chyba), teda drobná, ľahko prehliadnuteľná chyba, preklep či pošmyknutie jazyka.

 

Poľská televízia je aj u nás známa tým, že zahraničné filmy nedabujú, netitulkujú, ale používajú čítaný preklad bežiaci na popredí pôvodnej zvukovej stopy. Je to dosť bizarné, ale diváci sú na to zvyknutí a nijako im to neprekáža. Podobne ako v našom dabingu, i poľskí prekladatelia majú tendenciu zjemňovať niektoré šťavnaté výrazy v pôvodnom znení. Nie je nič nezvyčajné, keď drsňák Bruce Willis naštvane povie „where's the fucking door?“ a lektor do toho pokojným hlasom prečíta „gdzie jest wyjście?“.

 

O hudbe, filmoch a seriáloch by sa dalo písať ešte veľmi dlho. V dnešnej dobe nie je problém prebrázdiť internet a vyhľadať si, čo sa vám páči. Preto sa na záver odkloním od témy a splním sľub z predošlého dielu. Nastal totiž čas povenovať sa aj téme polskie drogi. Kto by za tým hľadal nelegálne substancie, bude sklamaný. „Droga“ je totiž po poľsky cesta. Výraz „pomoc drogowa“ u nás samozrejme vyvolá úsmev a predstavu otlčenej hipíckej dodávky, ktorá privezie voňavý zelený materiál na technoparty, v skutočnosti však ide o úplne prozaickú odťahovku, ktorú si človek zavolá k porúchanému autu.

(Týmto ďakujem Millemigliovi za obrázok a inšpiráciu.)

 

Dnešným dielom končím minisériu z prostredia krajiny a jazyka našich severných susedov. Niežeby sa nedalo napísať na túto tému ešte veľa pokračovaní, ale

a) nerada by som ctené obecenstvo unudila, plus

b) nechce sa mi.

Povzbudená pozitívnymi reakciami písanie nevešiam na klinec, ďalšie články však budú o niečom úplne inom.